Banská
Bystrica/Bratislava 5. decembra (TASR) – Vo svojej tvorbe inklinoval
spočiatku k javiskovej tvorbe, filmu a neskôr sa prezentoval veľkým
počtom piesňovej tvorby a skladbami s rôznymi netradičnými formami a
obsadením. Vo svojej tvorbe sa prejavuje ako pohotový skladateľ hudby
rôznych žánrov a foriem, najmä tam, kde môže uplatniť prvky populárnej
hudby, džezu, beatu ako aj ľudovej hudby. Takto charakterizuje
skladateľa, dirigenta a klaviristu Igora Bázlika encyklopédia 100
slovenských skladateľov a jej spoluautor Marián Jurík.
Igor Bázlik je autorom populárnych piesní, šansónov a hudobných
scénických diel. V roku 1973 získal Bratislavskú lýru. Odlišnou polohou
jeho tvorby sú orchestrálne a symfonické diela ako napr. Carpe Diem
(2008).
V nedeľu 5. decembra sa známy hudobný skladateľ Igor Bázlik dožíva 80 rokov.
Profil hudobného skladateľa Igora Bázlika
Igor Bázlik sa narodil 5. decembra 1941 v Banskej Bystrici. V rokoch
1958-1962 študoval na Konzervatóriu v Bratislave, v rokoch 1962-1966
študoval kompozíciu u Alexandra Moyzesa na bratislavskej Vysokej škole
múzických umení (VŠMU).
Ako absolvent sa stal hudobným redaktorom Československého rozhlasu
(1966-1969), v rokoch 1969-1978 tam pracoval ako hudobný režisér. Od
roku 1979 pôsobí v slobodnom povolaní ako skladateľ, aranžér, dirigent,
hráč na klávesových nástrojoch a pedagóg hudobno-dramatického odboru
Konzervatória v Bratislave.
Už počas štúdia sa jeho komorné a symfonické skladby uvádzali na
koncertoch. Jedným z prvých diel bola v roku 1965 experimentálna
Elektronická štúdia. V roku 1969 napísal Štyri črty pre sláčikové
kvarteto ako svoju prvú skladbu po skončení VŠMU, a tiež prvú skladbu,
ktorú už nekonzultoval s profesorom Moyzesom. "Počas štúdia
diskutoval o každej note a odobroval či odmietal moje nápady, usmerňoval
a viedol moju prácu, čo mi aj vyhovovalo, no často som si pomyslel -
prečo? Nakoniec ale výsledok bol dobrý, obdivoval som profesora, ktorý
vedel predvídať, vedel dať skladbe stavbu, skrátka bola to pre mňa
výborná škola," spomínal Igor Bázlik.
Popri skladbách pre klavír či menšie zoskupenia možno spomenúť štyri
Bázlikove symfonické diela: Symfonietta (1966), Musica Slovaca (1973),
Smútočný pochod (1977) a Svadobný pochod (1977). V roku 2008 k nim
pribudla pôsobivá orchestrálna skladba Carpe Diem.
Populárny bol v 70. rokoch muzikál Plné vrecká peňazí, ku ktorému Bázlik
zložil hudbu podľa scenára Ivana Soloviča. Hlavnými protagonistami boli
Milan Lasica a Július Satinský a premiéru mal 18. októbra 1975 na Novej
Scéne.
V roku 2003 napísal operu pre deti s názvom Polepetko. K tomu treba
prirátať desiatky skladieb pre rozhlas a pre divadlo, upravené ľudové
piesne, či mimoriadne obsiahlu tvorbu Igora Bázlika pre deti.
Ďalšou Bázlikovou doménou je oblasť populárnej hudby. Jeho piesne
interpretovali Marcela Laiferová, Zora Kolínska, Ivan Krajíček či Karol
Duchoň. V roku 1973 získal striebornú Bratislavskú lýru s piesňou Chvála
humoru na text Tomáša Janovica, ktorú naspievali Karol Duchoň a Eva
Kostolányiová.
V 80. rokoch minulého storočia Igor Bázlik pokračoval v spolupráci s
orchestrami Karla Vlacha, Gustáva Broma, Karla Krautgartnera, Ladislava
Štaidla a ďalšími. V 90. rokoch minulého storočia sa začal venovať
sakrálnej hudbe. Skomponoval cyklus piesní na básne Milana Rúfusa
Modlitbičky, kantátu Príď Duchu Svätý, vokálnu symfóniu Podoby viery a
ďalšie. V apríli 2002 účinkoval na Benefičnom koncerte potomkov
evanjelických farárov pod názvom Tóny evanjelickej fary.
V júli 2011 si Igor Bázlik prevzal ocenenie Identifikačný kód Slovenska
(IKS). Poslaním projektu je zdôrazniť jedinečnosť a originalitu pôvodnej
domácej umeleckej tvorby dlhodobo predstavovať renomovaných aj menej
známych umelcov a ich tvorbu.
V roku 2017 si Igor Bázlik prevzal Veľkú cenu SOZA (Slovenského
ochranného zväzu autorského) za rok 2016, v roku 2019 mu udelili cenu
Karola Tonkoviča za mimoriadny osobnostný prínos vo sfére folklórneho
umenia. V roku 2020 dostal Igor Bázlik Cenu Samuela Zocha, ktorú udeľuje
výnimočným osobnostiam Bratislavský samosprávny kraj.